zinok

Chemický prvok

mendelejova tabuľka

Vlastnosti
Názov:   Zinok
Česky:   Zinek
Latinsky:   Zincum
Anglicky:  Zinc
Francúzsky: Zinc
Nemecky :  Zink
Značka:   Zn
Číslo:   30
Skupina:   12
Perióda:   4
Blok:   d
Vzhľad:    ružovočervený kov

Atómová hmotnosť:
    65,409(30) g·mol−1
Elektrón. konfigurácia:
  [Ar] 3d10 4s2
Elektrónov na hladinu:
  2, 8, 18, 2

Skupenstvo:   pevné
Hustota pri i.t.:
    7,14 g·cm−3
Hustota tekutiny v b.t.:
    6,57 g·cm−3
Teplota topenia(tavenia):
    692,68K(419,53°C,787,15°F)
Teplota varu:
    1180K(907°C, 1665°F)
Teplo vyparovania:
    7,32kJ·mol−1
Teplo tavenia:
    123,6kJ·mol−1
Tepelná kapacita: (250°C)
  25,390 J·mol−1·K−1

Zinok (lat. Zincum)

Zinok (z nem. Zink) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Zn a protónové číslo 30. Zinok je mäkký ľahko taviteľný kov, používa sa od stredoveku. Slúži ako súčasť rôznych zliatin. Používa sa pri výrobe farbív a jeho prítomnosť v potrave je nevyhnutná pre správny vývoj organizmu, avšak nadmerné množstvo môže byť škodlivé.

Výskyt a výroba

V zemskej kôre je pomerne bohato zastúpený. Priemerný obsah činí približne 100 mg/kg. Aj v morskej vode je jeho koncentrácia značne vysoká - 0,01 miligramu v jednom litre. Predpokladá sa že vo vesmíre pripadá na jeden atóm zinku približne 100 miliónov atómov vodíka.

Hlavným minerálom a rudou pre priemyselnú výrobu zinku je sfalerit, chemicky sulfid zinočnatý ZnS. Ďalším minerálom zinku je smithsonit (predtým kalamín), uhličitan zinočnatý ZnCO3 a oxid zinočnatý - zinkit. Vzácne sa v prírode môžeme stretnúť aj elementárnym , kovovým zinkom. Zinok je pomerne reaktívny prvok, na vzduchu sa pokrýva vrstvou uhličitanu a oxidu zinočnatého.

Najpoužívanejšie zlúčeniny

- oxid zinočnatý - lekárnictvo, kozmetika
- uhličitan zinočnatý - lekárnictvo, kozmetika
- síran zinočnatý (ľud. biela skalica)
- chlorid zinočnatý - vyskytuje sa aj v niektorých batériách